Základná škola s materskou školou, Kpt. Nálepku 878, Pohorelá

Stretnutie dvoch generácií

Dátum: 13.11.2024
Miesto: Materská škola Pohorelá
V daný deň bolo hneď od rána cítiť vo všetkých troch triedach materskej školy pozitívne napätie. Škôlkari od tých najmenších až po predškolákov, teda od dvojročných až po šesťročných, očakávali v svojich triedach hostí – starých rodičov a členov Klubu dôchodcov z našej obce.

Organizácii slávnostného dňa sme sa venovali už niekoľko dní. Detičky pripravovali srdiečka, básničky, pesničky a v neposlednom rade ich šikovné rúčky zhotovovali medovníčky. A tak pri vstupe milej návštevy do tried išlo všetko podľa plánu. Na tvárach detí bolo viditeľné prežívanie radosti, potešenia, ba i prekvapenie z novej situácie. Ale napätie čoskoro opadlo, keď deti videli na tvárach hostí len milé úsmevy. V komunikatívnom kruhu sa už smelo predstavovali a rozprávali čo ich potešilo. Loptičku Zvedavku dostali do rúk i naši hostia, ktorí postupne deťom prezrádzali svoje pocity, dokonca niektorí sa podelili aj so spomienkami na svoju materskú školu. Všetci bez výnimky sa pridali k deťom pri hrách, speve detských piesní, a tiež pri rannom cvičení. Po desiate nastal čas na kresby, ktoré každé dieťa chcelo niekomu venovať.

V závere sme sa všetci stretli v motýlikovej triede. Po spoločnom fotografovaní a záverečnom príhovore pani Hanky Lakandovej sa deti lúčili tradičnou pesničkou Slniečko už vstáva. Nebola to ale posledná pieseň nášho stretnutia, pretože minimálne v celej budove školy sa v úplnom závere ozýval dojímavý až srdcervúci spev ľudových piesní. Pri tretej piesni Dolu Pohorelou vodička preteká, iste v srdciach všetkých dospelých bolo cítiť zvláštne teplo. Pri pohľade na dve rozdielne generácie, generáciu najmladších človiečikov našej obce a zároveň pohľad na generáciu tých, ktorí sú už bohatí na životné zážitky a skúsenosti, nebolo jednoduché zadržať slzy. Veď akoby sme to vysvetľovali detičkám, ktoré s úžasom vnímali tú neopakovateľnú atmosféru a aj do ich srdiečok sa iste ukladal pocit, ktorému porozumejú lenoveľa neskôr. Ďakujeme za vzájomné obohatenie a tešíme sa opäť niekedy nabudúce…

PaedDr. Dagmar Krupová