Aká to rozmarná hra prírody,
aká to radosť z prežitých dní,
i keď už čarokrásna jeseň prichodí,
i vtedy ich neopustia nádherné sny.
Jesenný mesiac október sa vo vedomí ľudí spája so symbolickou jeseňou života človeka. Aspoň na pár chvíľ spomalíme rýchle tempo života, pristavíme sa pri našich blízkych, starých rodičoch, ujoch, tetách, susedoch, pozdravíme ich, venujeme kvietok, pohladkáme po vráskavých rukách, vypočujeme a oceníme ich múdre rady.
Naše babičky, dedkovia, tety a ujovia prešli jarou i letom svojho života. Prišla jeseň. Všetko ide tak, ako v kolobehu prírody musí ísť. Jar a leto vyplnili statočnou prácou a pokojná jeseň prináša svoje plody.
„Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.“
Pri príležitosti Mesiaca úcty k starším pripravila 23.10.2017 PK – spoločenské vedy pri ZŠ s MŠ Pohorelá školy pestrý kultúrny program. Symbolickou kytičkou uvitou z piesní a básní, tancov a dramatických výstupov popretkávaných hudobnými číslami si spolu so žiakmi chceli uctiť starších ľudí v našom okolí. Peknými pozdravmi prispeli aj deti zo školského klubu a sladkou pozornosťou p. starostka obce Ing. Janka Tkáčiková. Pre členov Klubu dôchodcov a starších občanov Pohorelej bolo popoludnie strávené na pôde školy spestrením pokojného toku dní. Účinkujúci i hostia vytvorili neobyčajné spoločenstvo, ktoré naplnila radosť, harmónia a pohoda.
Žijú medzi nami. Stretávame ich na ulici, v autobusoch, v obchodoch. Neprechádzajme okolo nich bez pozdravu, bez povšimnutia. Obklopme ich pozornosťou, zaujímajme sa o ich skúsenosti. Obdarujme starých ľudí láskou, úctou, slušnosťou, uvoľnením miesta, pomocou v ťažkostiach. Aby mal človek ku človeku blízko. Na tichý úsmev, nežné pohladenie, milé slovo…
Skúsme nájsť spôsob, ako našim starkým prejaviť úctu a lásku nie iba jeden deň, či mesiac v roku, ale stále. Aby nemali pocit, že sú zbytoční a osamotení. Aby jeseň ich života bola pokojná a radostná.
Skloňme sa s úctou pred rokmi, ktoré naplnili činmi pre blaho nás všetkých.
Sú pre nás studničkou múdrosti, z ktorej sa môžeme napiť, oázou pokoja a pohody, do ktorej sa vždy radi vraciame.
Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý.